Mia a Miguel I.-Papierik
Vošla som do izby. Sadla som si na posteľ a rozmýšľala nad tým aká geniálna by bola cesta do New Yorku.Keď si predstavím koľko obchodov so značkovým oblečením by som mohla navštíviť tak...
V tom okamihu vtrhol do izby Esteban a začal mi nadávať. " Colucciová prečo ešte nie ste na hodine!" Pomaly som vstala a podišla k dverám. Esteban ma jemne postrčil aby som zrýchlila. Celou cestou mi iba rozprával aké som mohla mať problémy keby som sa nedostavila na tú prekliatú hodinu.Ešte pred triedou som si prstami prehrabla vlasy a spokojne vošla.V triede už čakal profesor Madariagga. Povedala som: "Dobrý deň pán profesor, prepáčte že meškám ale nejako som zabudla na hodinu etiky." Všetci sa rozosmiali. Sadla som si na stoličku a snažila sa nerozmýšľať nad New Yorkom. Madariagga mi odpovedal: " Dobre Mia! Ale nech sa to viac neopakuje." S úsmevom som prikývla na súhlas a obzrela sa po triede. Všetci boli na svojich miestach okrem niekoho koho som najviac na svete nenávidela. Toho vidiečana Miguela som už mala dosť odkedy prišiel na Elite Way. Nemala som vlastne dôvod premýšľať kde sa práve v tejto chvíli ten sedliak nachádza ale predsa by ma to zaujímalo. Ten chalan ma irituje... jednoducho ho neznášam.Potriasla som hlavou a s úsmevom na tvári som sa zapozerala na Celinu. V tom do triedy vbehol ten vidiečan Miguel. Samozrejme že som sa obzrela ale nie preto lebo mi to potešilo ale preto lebo som sa jednoducho zľakla. Veď kto by sa na mojom mieste nezľakol keď Miguel začal kričať" Prepáčte prepáčte mi pán profesor ale mal som tu nejakú návštevu... Bol za mnou Miin otec Franco a trochu sme sa zarozprávali." Na Miguelovi bolo vidieť že sa pri pohľade na mňa neskutočne baví. Mala som strašnú chuť vstať a jednu mu vylepiť. Ale nejako som to vydržala. Pretože ak urobím teraz nejakú hlúposť už sa nikdy nedostanem do New Yorku. Nikdy si nebudem môcť kúpiť najnovší model kabelky od Armaniho alebo od Gucciho. Čo by som to mala potom za život. Miguel si išiel sadnúť na svoje miesto ale ešte sa zastavil pri mne, sladko sa usmial a podal mi papierik. Oči sa mi rozžiarili. Miguel pokračoval v ceste na svoje miesto. Papierik som si vsunula pod sukňu a čakala na zvonenie aby som si to mohla pokojne prečítať.
Asi po 10 minútach zazvonilo a ja som sa rozbehla k dverám. Všetci sa na mňa natlačili a ja som ako prvá vyšla z triedy. Miguel na mňa žmurkol a neskutočne sladko sa usmial. Odišla som do bufetu. Sadla som si k najbližsiemu stolu a vytiahla papierik od Miguela. Prišla ku mne Kata. " Ahoj Mia donesiem ti tvoj obľúbený džús?" Papierik som rýchlo zovrela v ruke a povedala: " Ďakujem Kata bude to od teba milé!" Kata odišla do kuchynky pri bare. Počkala som kým mi donesie ten džús aby som si už konečne v kľude mohla prečítať papierik. " Nech sa ti páči Mia tu je tvoj džús." povedala Kata a odkráčala k ďalšiemu stolu. Už som pokojne mohla vybrať papierik a začať čítať. Otvorila som ho a začala čítať.